Opäť raz výborná časť :)
1985, November 14
Dnes som vzal Deana strieľať. Ak je dosť starý nato, aby ma mohol utešiť, tak je dosť starý aj na toto.
Síce strieľal iba z malej .22, ale to Vám poviem, je to sakra ostrostrelec. Môj vojenský seržant by ho bral miesto mňa bez mrknutia oka.
V časoch ako sú tieto, som na svojho chlapca naozaj hrdý. Ale myslím si, že so Sammym to bude trochu iné. Možno je ešte príliš malý, aby ukázal svoje prednosti, ale aj tak si nemyslím, že bude obdarený takým zabijačským inštinktom, aký má Dean.
Plinius mladší, dopis Sure:
V Aténach, bol raz jeden veľký a priestranný dom, ktorý mal veľmi zlú
povesť, a preto tu nikto nechcel bývať. V tichu noci tu bol niekedy počuť
zvuk nárazu dvoch želiez, ktoré sa pri pozornejšom počúvaní zmenili na
rinčanie reťazí. Tento zvuk bol najprv počuť iba z diaľky, ale postupne sa
približoval. Hneď potom, sa v miestnosti objavilo spektrum, v podobe
starého vychudnutého a špinavého muža s dlhou bradou a strapatými
vlasmi, spolu so zvukom rinčania reťazí, ktoré mal na nohách a rukách.
Zúfalí obyvatelia si v túto noc zažili svoje najhoršie nočné mory, aké si kedy
dokázali predstaviť. Tento incident im už nikdy viac nedal odpočinku, zničil
ich zdravie a priniesol do ich životov mnoho útrap. Ovládol ich strach, čo ich
doviedlo až k smrti. Dokonca aj cez deň, keď sa duch neobjavoval, v ich
mysliach zostával dojem tak silný, že si ducha zhmotňovali, a tak ostali
neustále v pohotovosti.
Z toho dôsledku bol dom dlho opustený, až sa nakoniec stal úplne
neobývateľným. Avšak v nádeji, že by sa mohol dostať do rúk niekoho, kto
nevie o týchto prazvláštnych okolnostiach bol podaný návrh na darovanie
alebo predanie domu.
Keď jedného dňa, v týchto časoch do Atén zavítal filozof Athenodorus a
prečítal si o ňom, opýtal sa na cenu. Potom, ako zistil o jeho mimoriadne
nízkej cene, bol ešte viac podozrievavý ako na začiatku. Ale keď si vypočul
celý príbeh, vôbec ho to neodradilo, ba naopak, bol odhodlaný prenajať si ho,
čo následne aj urobil.
Ako sa začalo stmievať, nariadil aby mu bola pohovka pripravená v prednej
časti domu spolu so svetlom. Vzal si ceruzku a svoje tabuľky, a všetkým
nariadil aby si išli odpočinúť.
Keďže mal mnoho práce, nevenoval príliš veľa pozornosti celej tej prehnanej
záležitosti s fiktívnym duchom a terorizujúcimi zvukmi, ale písal. Prvá časť
noci prebehla v úplnom tichu – ako zvyčajne. Po dlhom čase však bolo počuť
zvuk búchania železa a rinčanie reťazí. Avšak Athenodorus ani len nezdvihol
oči, alebo nepoložil pero aby sa dozvedel, čo sú to za zvuky. Radšej sa
pokúšal nahovárať si, že tie majú iný zdroj, pretože chcel udržať pokoj.
Hluk sa ale postupne zväčšoval a postupoval stále bližšie, až kým to
nevyzeralo, akoby vychádzal z dverí, a neskôr dokonca z miestnosti, kde sa
práve nachádzal. Keď vzhliadol hore uvidel ducha presne takého opisu,
akým mu bol predstavený. Stál pred ním, a mával prstom ako človek, čo
niekoho volá bližšie.
Athenodorus mu namiesto odpovede len ukázal rukou znamenie, že má
chvíľku počkať, načo následne jeho oči opäť smerovali k papierom na stole.
Duch zarachotil reťazami priamo nad hlavou filozofa, a ten sa na neho
pozrel a uvidel to čo predtým – duch ho volal znamením ruky k sebe.
Okamžite teda vstal, a zo svetlom v ruke ho nasledoval. Duch kráčal pomaly,
zaťažený reťazami na rukách a nohách, až napokon odbočil na dvor, kde
zmizol. Athenodorus na mieste, kde ho duch zanechal urobil značku z trávy
a lístia.
Druhý deň o tomto oboznámil úradníkov, a dal im radu, aby to miesto radšej
vykopali. Keď to urobili, našli tu kostru muža, spútaného reťazami na nohách
aj rukách. Telo ležalo zahrabané v zemi už dlhší čas, a preto sa rozkladalo.
Kosti boli zhromaždené a verejne spálené. Keďže ostatky už boli pochované
správnym spôsobom, v dome už viac nikdy nestrašilo.
Osobnosť: Gaius Plinius Caecilius Secundus (61/63 – asi 113), pôvodným menom Gaius Caecilius Secundus, označovaný aj ako Plínius Mladší, bol rímsky štátnik a spisovateľ, blízky priateľ cisára Trajána. Jeho strýkom bol prírodovedec a encyklopedista Plínius Starší, ktorý svojho synovca adoptoval a vzdelal podľa vlastných zásad. Plínius Mladší bol spolu s ním svedkom výbuchu Vezuvu 24. augusta 79, pri ktorom starší z Plíniov zahynul. Najvýznamnejším Plíniovým dielom je jeho zozbieraná korešpondencia dochovaná pod názvom Epistulae (Listy). Listy ponúkajú zaujímavý pohľad na každodenný život v starovekom Ríme v 1. storočí. Ide pritom o nový žáner – list určený na uverejnenie. Plínius sám síce tvrdí, že jeho korešpondencia je autentická, ale každý z listov je do detailu štylisticky prepracovaný a venovaný iba jedinej téme.
Odkaz: Ak si chcete vypočuť celý list Sure v audio verzii, tu je odkaz: www.youtube.com/watch?v=oxuXPLugZJk
Diskusia
Plinius
Dátum: 07.08.2014 | Vložil: Lilith23
Popis osobnosti je súčasťou denníka alebo je to tvoj prínos? Inak opäť skvelé čítanie, vďaka
Re:Plinius
Dátum: 08.08.2014 | Vložil: Prekladateľ
Nie, všetko pri čom je nejakou farbou označené, napr:. zaujímavosť, odkaz, osobnosť, alebo kde je hviezdička, tak to po preklade hľadám sám na internete, aby som vám trošku osvetlil pozadie danej témy. :) Dúfam, že je to aspoň k niečomu dobré. :D
Re:Re:Plinius
Dátum: 08.08.2014 | Vložil: Lilith23
Myslela som si ale pre istotu som sa pýtala :) Niekedy je zaujímavejšie čítať tieto tvoje doplnky ako samotný Johnov zápis :)
Re:Re:Re:Plinius
Dátum: 09.08.2014 | Vložil: Prekladateľ
Teraz neviem, či to mam brat ako niečo pozitívne alebo nie :D :D :D V každom prípade ďakujem.
---
Dátum: 21.08.2014 | Vložil: Tarael
wow..báječný příběh. Tenhle duchařský byl obzvláště vypečený :) Skvělá práce Dexi, jako obvykle. Super počtení ;-)
Re:---
Dátum: 21.08.2014 | Vložil: Prekladateľ
Tarael, ako vždy vďaka za ohlas aj "počtení" :D