1986, Apríl 16

Existuje príčina, prečo to ľudia nazývajú „Brána do pekla.“ Chceli sme ju premeniť na „Diablovu pascu,“ ale urobil som chybu, a Bill... Bill zomrel.

Istý vypustený kaňon, ktorý býva skoro neustále zaplavený, (Arryo Seco nebola vždy nádrž), dokiaľ tam nebol vytvorený priepad a vybudovaná priehrada. Veci, čo sa tu stali boli zvláštne a nezvyčajné. Štyri deti behom troch rokov tu zmizli bez stopy, medzi 1957 – 1960. Ostatní vídavajú na týchto miestach zvláštne veci, ale nikto o tom nechce hovoriť.

Bill bol presvedčený, že niečo sa sem cez ten kaňon pred tridsiatimi rokmi dostalo, a teraz sa o to pokúša znovu. Nejaký druh pekelného rodiska. Tak sme sem išli, aby sme to chytili rovno pri čine a postarali sa o to. „Pekelné rodisko,“ to sú slová ktoré použil. Neviem či verím v peklo. Ale pamätám si na Black Shucka, a spôsob, akým sa Mary premenila v tom bare Blue Earth. To muselo odniekiaľ pochádzať. Bol to démon? Neviem...neviem či na nich verím.

Veď som predsa videl ľudí, čo si mysleli, že sú démoni, chovali sa tak, ale... ako spoznám rozdiel medzi démonom a meničom? No ako?

Vyhýbam sa tomu, čo som chcel napísať. Takto zomrel Bill:

Na okraji priehrady sme našli nechutnú tekutinu, ktorá tu pretekala betónom. Tmavo hnedá, a páchnuca od síry. Spálilo by nám to prsty, ak by sme sa jej dotkli. Bill okolo toho nakreslil istú kresbu a volal to Diablova pasca. Bolo to z nejakej knihy s názvom „Kľúč Šalamúnov“ – žalm 90:13. Na nakreslenie toho znaku použil uhlík, ktorým vyryl na stenu priehrady túto kresbu, okolo síry. 

Potom som rozložil okolo seba pred tunelom soľ. Kóšer soľ, so žiadnym pridaným jódom. Bill povedal, že to je veľmi dôležité. Akurát vtedy sa začal pozerať na oblohu a západ slnka. Povedal, že prvé hviezdy mu povedia, na akom mieste sa zjaví rodisko. Tak som to skúsil aj ja, a pozrel sa hore, ale videl som iba hviezdy, čo vyzerajú ako hviezdy, nič viac. Ešte sa toho musím veľa naučiť.

Zatiaľ čo ja som bol tu v Pasadene, chlapci ostali v motoreste. V tom momente som nebol otec. Bol som lovec, lovil som.

Keď som mal hlavu hore, pozerajúc sa na nebo, urobil som jednoduchú chybu. Nebral som pozornosť nato, kam šliapem, a zošuchol som soľ. Iba trošku, ale dosť nato, aby sa vec, ktorá vyjde z tej škáry dostala k nám. A nič ju nezastaví.

Vyzeralo to ako dym a znelo ako milión múch. Bill sa pozrel na zem práve v momente, keď to do neho vstúpilo. Celý sa začal triasť, ako človek odsúdený na smrť na elektrickom kresle a z jeho úst začali vychádzať dva hlasy naraz. Jeden bol tej veci, čo prišla skrz to rodisko, neviem síce akým jazykom to hovorilo, ale ten hlas bol odporný. Taký hlas by mala asi rakovina, ak by mohla hovoriť. A Bill... ten hovoril stále to isté dokola. „John, zastrel ma, zastrel ma John.“

Tak som to urobil. A bola to asi tá najväčšia chyba, akú som mohol spraviť. Bolo to ľahkovážne a hlúpe, zabil som človeka – manžela, otca a sakra dobrého lovca.

Nemám ani tušenie, ako to celé vysvetlím Ellen. A Jo, chuderka Jo, má len štyri roky. Ako jej to poviem? Nemôžem predsa nechať Ellen, aby jej to povedala. Ja som za to zodpovedný. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo, ani nie v minúte, a Bill Harvelle tu ležal mŕtvy a ja som len stál nad ním s pištoľou v ruke počúvajúc ozvenu výstrelov v ďalekých horách, a ozvenu tej odpornej veci v mojej hlave.

A ešte k tomu, Bill ma učil. Ako tam ležal, umierajúc s tou vecou v jeho útrobách, z posledných síl sa dotackal k tej páchnucej síre na stene a nechal ten dym vletieť do tej pasce na démonov, nakreslenej na stene. Potom ustúpil o krok vzad, opatrne tak, aby neurobil tú istú chybu čo ja, a sadol si na zem. Zomrel oproti tej pasci na stene priehrady, ktorú tam nakreslil.

Zachránil mi život s myšlienkou, že ja som mu ten jeho zobral. Bola to smrť lovca. Nákresy tých pascí som si poznačil, aj keď nepotrebujem, nezabudnem na to do konca života.