Bitka s malým odporným smradom. Nakopal som tú beštiu pekne tam naspäť odkiaľ aj prišla. Pritom, ako som pozeral do tej zapáchajúcej huby, premýšľal som, už asi po stýkrát: Kedy už príde môj čas? A ak by sa mi náhodou niečo stalo, kto sa postará o chlapcov? Dean sa snaží nebyť už malým dieťaťom, ale nemá ešte ani len dvanásť. A Sam má dokonca len sedem. Pokúšam sa to zvládať bez teba Mary... Mary....

Mary...

Sústreď sa! Netvor z Bray Road. Už zase Black Shuck a pekelný pes. Odkiaľ tieto veľké čierne psiská pochá - dzajú? Agrippa mal čierneho psa, hovoril o ňom ako o svojom spoločníkovi. Oslobodil ho na svojej smrteľ- nej posteli, vyklusal von a už ho nikdy nikto nevidel. Iba v prípade ak by sa dalo veriť všetkému, čo niekto povie o Agrippovi. Dokonca aj Churchill nazýval jeho depresiu jeho čiernym psom. Čo sa to k nemu vlastne dostalo? Možno pri sebe v tej chvíli potreboval lovca.

Trochu vianočnej nálady. 

Zaujímavosť: - Heinrich Cornelius Agrippa von Nettesheim (1486-1535) sa pokladá za stredovekého čarodejníka, astrológa a alchymistu. Taktiež sa vníma aj ako jeden z prvých feministov, vďaka svojmu traktátu De nobilitate et praecellentia foeminei sexus declamatio (O ušľachtilosti a prevahe ženského pohlavia). Prispel k posunu alchymistického bádania od mystických otázok v smere okultizmu. Sledoval skoršie tradície experimentálneho skúmania a numerológie, no zaoberal sa aj teóriou mágie, ktorá posilňovala vnímanie alchýmie ako okultnej disciplíny. Napriek týmto „nekresťanským“ ideám sa sám Agrippa pokladal za veriaceho kresťana, i keď sa často nachádzal v konflikte s cirkvou. Agrippa sa narodil v šľachtickej rodine v Kolíne. Učil na univerzite v Dole (Francúzsko), kde ho za chrbtom volali heretikom. Neskôr spolupracoval so známym učencom Johannesom Trithemiusom. Práve jemu poslal svoju prácu De occulta philosophia libri tres, ktorá predstavovala zhrnutie okultných ideí tej doby. I keď ju Trithemius veľmi chválil, radil Agrippovi, aby ju držal v tajnosti. Agrippa ju teda nevydal a počas ďalších dvadsiatich rokov pokračoval v jej zdokonaľovaní. Život Agrippu bol veľmi pestrý. Žil v Nemecku, Francúzsku a Taliansku, kde pôsobil ako teológ, lekár, právnik a žoldnier. Nejaký čas pracoval pre cisára Maximilána I., zrejme v oblasti vojenského umenia, ale aj vtedy sa venoval hlavne okultným vedám a teológii. Tieto jeho záujmy spôsobovali, že bol často zo strany cirkvi prenasledovaný a obviňovaný z rôznych foriem kacírstva. Príbehy o tom, že Agrippa bol čiernym mágom, začali kolovať ešte za jeho života. Po jeho smrti sa však o tom hovorilo ešte viac. Rozprávalo sa, že Agrippu vždy sprevádzal démon v podobe čierneho psa, a keď Agrippa zomrel, pes sa hodil do rieky a utopil sa. Ďalší príbeh hovorí, že počas jednej z Agrippových ciest z belgického Louvainu v prvých rokoch 16. storočia sa mladému mužovi - Agrippovmu podnájomníkovi podarilo dostať do zamknutých izieb slávneho alchymistu. Tam našiel knihu kúziel a začal si z nej nahlas čítať. Zrazu sa ozvalo hlasné búchanie na dvere. Keď naň nereagoval, do izby vtrhol démon, ktorý sa mladíka opýtal, prečo ho privolal. Zdesený študent nevedel odpovedať a démon ho na mieste zahrdúsil. V tej chvíli sa vrátil Agrippa, a pretože nechcel, aby ho obvinili z mladíkovej vraždy, údajne démonovi nariadil, aby ho dočasne oživil a poslal na trh. Tam sa oživená mŕtvola s dosiaľ jasnými stopami po škrtení na krku zrútila a znovu zomrela. Agrippa sa vyhol obvineniu z vraždy, ale aj tak musel utiecť z mesta. Na smrteľnom lôžku Agrippa údajne zavrhol svoje okultné diela a preklial svojho diabolského pomocníka. "Zmizni, zviera mizerné," povedal, "jediná príčina mojej skazy!"... Motívy z príbehov o Agrippovi sa stali súčasťou európskej folklórnej a literárnej tradície. Vo folklóre sa Agrippa stal postavou, ktorou matky strašili neposlušné deti.