Siedmy rok od úmrtia Mary. 

HERMÉS – syn jednej z Pleiád – Maie a Dia. Pôvodne pastiersky boh v chudobnej Arkádii. Bol bohom vegetácie a plodnosti. Uctievaný  bol pôvodne v podobe falického stĺpu /najskôr drevený, neskôr kamenný/. Postupne sa vyvinula aj jeho funkcia sprievodcu po strmých horských cestách. Uctievaný bol ako ochranca pocestných a pútnikov, a to prostredníctvom hromádok kamenia pri cestách – akési  primitívne oltáre. Ďalšou Hermovou funkciou bol patronát nad zlodejmi a lúpežníkmi. Táto funkcia sa odvíjala od rozšíreného mýtu, podľa ktorého po narodení doobeda ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, popoludní ukradol Apolónovi 50 kráv, večer sa vrátil do kolísky, zabalil sa do plienok a nevinne sa tváril. Od tejto jeho šikovnosti a hlavne následných klamstiev, ktorými na druhý deň častoval Apolóna sa odvíja jeho patronát nad podvodníkmi a šikovnými zlodejmi. Apolónovi potom odovzdal lýru /ktorá sa stala atribútom Apolóna/, začo mu Apolón dal zlatú palicu s 3 listami / čo prinášalo bohatstvo/ a viaceré zázračné schopnosti. Hermés dokázal veľmi rýchlo kráčať, palicou prinášať spánok a omámenie. Stal sa poslom bohov, ktorí ho napokon prijali na Olymp, kde mala túto funkciu už Iris, ale keďže Hermes posolstvá aj vykonával, nielen oznamoval, funkcia bola nakoniec prisúdená jemu. Pripisovalo sa mu množstvo vynálezov bystrosti ľudského ducha: vynašiel oheň alebo kresadlo, pastiersku píšťalu /hneď po lýre, ktorú dal, ako sme spomínali, Apolónovi/, vynašiel čísla, miery a dokonca aj písmo. Z jeho činov bolo známe zabitie storukého obra Arga /tento na príkaz Héry strážil Diovu milenku Ió/, sprevádzanie Orfea do podsvetia a ďalšie kúsky. Bol považovaný taktiež za boha obchodníkov. Rýchlosť jeho nôh ho predurčila za patróna bežcov a zápasníkov. Jeho sprievodcovská funkcia sa zosilnila funkciou sprevádzania duší do podsvetia. Bol z neho teda tzv. psychopompos. V neskorom období táto Hermova funkcia dominovala a bol chápaný vyslovene ako podsvetné božstvo. 

Valkýry - sú podľa severskej mytológie dísy, ochranné bohyne, ktoré sa spájajú s vegetáciou, ale aj smrťou, ktoré s nornou Skuld vyberajú na bojových poliach duše padlých vojakov hodných Valhally, ktorým sa potom hovorí Einherjovia. Podľa povestí ide o krásne, ale nebezpečné ženy – bojovníčky, ktoré sú ozbrojené štítmi, oštepmi a prilbami, a ktoré slúžia svojmu bohu Odinovi. Valkýry, jazdiace do boja na okrídlených koňoch, podľa Odinových pokynov riadili boj, strážili bojovníkov alebo ich nechávali padnúť. Majú moc vyvolávať tých, ktorí zahynú a určovať víťazstvo. V časoch mieru obsluhujú a rozptyľujú padlých bojovníkov vo Valhalle.

Anubis (Anup) - Boh mumifikácie a pohrebísk, uctievaný v podobe čierneho šakala. Mumifikácii zomrelých a posvätnosti pohrebísk prikladali Egypťania veľký význam, preto Anup patril medzi ich najdôležitejších (hoci nie najvyšších) bohov. Podľa Textov z pyramíd bol "štvrtým synom boha Rea"; podľa neskorších písomných pamiatok, medzi nimi aj textov z rakiev, bol synom boha Usira a jeho sestry Nebthety. O jeho pôvode kolovali rozličné legendy, z ktorých najrozšírenejšie sa zakladali na mýte o Usirovi a Eset. Keď Anup vyrástol, pripojil sa k Usirovi a sprevádzal ho aj s niektorými inými bohmi na jeho ceste za vládou nad svetom. Po Usirovom zavraždení žiarlivým Sutechom pomohol Esete a Nebthete pochovať jeho telo. Predtým ho však nabalzamoval, aby sa zachovalo a omotal ho ovínadlom z jemného plátna, aby ostalo neporušené. Stal sa tak vynálezcom mumifikovania mŕtvych, ktoré sa považovalo za jeden z hlavných predpokladov ich posmrtného života. Podľa viery Egypťanov pomáhal Anup pri mumifikovaní všetkých zomrelých, resp. bol vedúcim celého zložitého procesu mumifikácie. Navyše mal viac významných funkcií pri pohrebných obradoch. Sprevádzal mŕtvych na ceste do podsvetnej ríše, privádzal ich na "posledný súd" pred Usira, zúčastňoval sa na obrade "váženia srdca" zomrelých, prijímal ich pri dverách hrobky. Spolupôsobil aj pri obrade "otvárania úst", ktorým sa mŕtvym umožňoval nový život na onom svete, staral sa o hrobové obete, chránil miesta posledného odpočinku zomrelých. Z ochrancu hrobky sa neskôr vyvinul na ochrancu celých pohrebísk a keďže pohrebiská bývali na okraji púšte, kde sa potulovali šakaly a zdivené psy, dali mu Egypťania podobu týchto zvierat. Podoba šakala časom prevládla, prinajmenšom pri jeho zobrazovaní. V súlade s predstavou smrti a noci zobrazovali ho vždy čierneho a to ako ležiaceho šakala alebo ako muža so šakaľou hlavou.  Ako boha mumifikácie a sprievodcu mŕtvych uctievali Anupa v celom Egypte. Gréci ho nazývali Anúbis a ako sprievodcu duší zomrelých ho stotožňovali so svojím bohom Hermom. V tejto funkcii ho od ptolemaiovských čias volali aj Hermanúbis. Na rozdiel od Egypťanov videli v ňom však skôr psa ako šakala. Anupových vyobrazení sa zachovalo nekonečne mnoho a to zo všetkých období starovekého Egypta.