1985, Január 24

          Myling* - duch škandinávskeho dievčaťa, taktiež nazývaný utburd. Väčšinou sú to duše

          detí, ktoré boli zavraždené, alebo zomreli nepokrstené. V noci zastavujú pocestných a

          požadujú od nich, aby ich doniesli k ich hrobom, kde môžu spočinúť.  Ale čím bližšie sú k

          cintorínu, tým sa dieťa stáva ťažšie a ťažšie, až kým pocestného, ktorý ju nosí nestiahne

          pod zem. Táto viera pochádza najmä z praktík, keď ženy nechávali nechcené, alebo

          postihnuté deti umrieť. Obecne platí, že strašia na miestach, kde boli pochované. Ale

          príbehy tiež tvrdia, že sa môžu objavovať v príbytkoch tým, kými boli zavraždené –

          väčšinou sa jedná o rodinného príslušníka. Ak však budú ich pozostatky nájdené a 

          spálené na posvätnej pôde, duchovia zmiznú.

*Myling (Utburd) - V škandinávskych krajinách ešte v prvej polovici 20. storočia verili, že ak matka zabije svoje dieťa, a potom sa vydá, duch dieťaťa sa zjaví na jej svadbe. Takémuto dieťaťu sa v starej nórčine hovorilo utburd – teda odložené dieťa. A skutočne, švédske a nórske legendy majú množstvo príbehov, kedy sa na prebiehajúcej svadobnej hostine zjavil prízrak mŕtveho dieťaťa, ktoré nevesta krátko pred svadbou usmrtila. Utburd sa premieňal v znetvorenú bytosť, ktorá sa pomstievala nielen svojej matke, ale aj ďalším ľuďom z jej blízkeho okolia. Jedinou ochranou bola len modlitba alebo útek cez tečúcu vodu, za ktorú už prízrak nesmel. Slovanské legendy tiež poznali duchov nechcených novonarodeniatok. V Čechách a na Slovensku sa im hovorilo „zahubenčatá. Tieto prízraky mali podobu malých poskakujúcich svetielok, ktoré však neboli až tak nevinné akoby sa na prvý pohľad zdalo. Legendy hovoria o tom, že svoju obeť, väčšinou matku, dokázali aj spáliť. Podobné legendy o mŕtvych nechcených deťoch sa dajú nájsť v mytológii takmer každého národa. Odborníci tieto legendy pripisujú k halucinačným vidinám matiek, ktoré zobrali život svojmu dieťaťu.