No v tomto príspevku som sa stratila na začiatku a v strede, lebo som nechápala, o čom to John píše, potom mi to niekde v 3/4 došlo. A opäť som sa stratila na konci, v tomto poslednom odstavci o čarodejníctve, je to písané nejako nad moje chápanie :D
Každopádne, zaujali ma hneď na začiatku čierne sviečky, také som ešte nevidela :D
A odstavec o Odyseovi a tom chlapíkovi na E (nepamätám si meno a nechce sa mi to prescrollovať hore) je tiež veľmi zaujímavý, kúsok dejepisu a histórie (zároveň aj literatúry) nie je nikdy na škodu :)
1988, September 28
Perimedes a Eurylochus držali obete, zatiaľ čo som ja vytiahol meč a vykopal jamu o šírke pol lakťa na každý smer. Nato som všetkým mŕtvym ponúkol nápoje - ako prvé mlieko s medom a potom víno, nakoniec som ich ponúkol vodou. Všetko som posypal bielym jačmenným pokrmom, modliac sa k nebohým duchom, a sľúbil som im, že keď sa vrátim naspäť do Ithacky, obetujem na hranici tú najlepšiu jalovicu, akú mám. Tiež som špeciálne prisľúbil, že Teiresias by mohol mať jednu z mojich čiernych oviec, tú najlepšiu, ktorú v stáde mám. Keď som sa urputne modlil k mŕtvym, podrezal som krky dvom mojim ovciam, a ich krv nechal tiecť do jamy, v ktorej sa zoskupujú duchovia z Erebusu - nevesty, mladí slobodní muži, zmorení starci, slúžky, ktoré láska minula a statoční muži, čo v boji zomreli, s brneniami, krvou stále poškvrnenými. Prišli odvšadiaľ, poletovali okolo jamy s prazvláštnym kvílením, z ktorého som strachom obledol. Keď som ich uvidel prichádzať, riekol som mužom, nech rýchlo stiahnu z kože tie zdochliny oviec, a nech z nich urobia zápalné obete. Pritom musia opakovať modlitby k Hádovi a Proserpíne. Ja som sa však ani nepohol, s vytiahnutým mečom som zaháňal nebohých duchov od krvi, kým mi Teiresias nezodpovie na moje otázky.
... duša aj po smrti neprestáva milovať svoje telo, ktoré opustili, preto, ak nie je telo riadne pochovaným alebo sú niekde pohodené po násilnej smrti - duše sa zvyknú potulovať okolo týchto svojich tiel, sú to nepokojní duchovia, lákaní niečím, čo je s nimi spriaznené...
Najprv sa treba tri dni modliť a zdržať sa od všetkého odporného. Ísť k niekomu, kto je čerstvo pochovaný, k takému, čo sa zabil sám alebo sám seba zničil. Inak dostaneš sľub od niekoho, kto bude obesený, a nechaj ho prisahať, že potom, čo jeho telo zomrie, jeho duch príde k tebe a urobí ti službu podľa tvojho želania na každom pozemku a v akúkoľvek hodinu alebo minútu. A nenechaj nikoho, aby videli tvoje skutky, ani tvojich nasledovníkov. A o jedenástej hodine v noci choď na miesto, kde bol pochovaný, choď tam s veľkou vierou a túžbou a duch sa ukáže na tvoju výzvu. Tvoj nasledovník bude mať v ľavej ruke sviečku a v pravej ruke krištáľ a riekol nasledujúce slová. Majster bude mať v pravej ruke prútik a na ňom napísané tieto mená bohov: Tetragrammaton + Adonay + Agla + Craton a potom trikrát udrie do zeme povediac:
Povstaň N. Povstaň N. Povstaň N. Zaklínam ťa, duch N., Vzkriesením nášho Pána Ježiša Krista, aby si počúval moje slová. Príď ku mne v noci a spočinieš v deň posledného súdu. A ja ti prisahám na moju dušu, že ak prídeš a pripojíš sa ku mne tejto noci a dáš mi pravdivú víziu v tomto krištále, privedieš mi Sibylu, aby som ju mohol vidieť a ona by mohla predísť predo mňa, budem sa za teba modliť, duch N., k môjmu Bohu. A ty budeš prijatý ako jeden z vyvolených Boha vo večnej sláve. Amen.
Zaujímavosť - Príbeh o Eurylochovi: Eurylochos je v gréckej mytológii druh itackého kráľa Odysea a manžel jeho sestry Ktimeny. Eurylochos viedol prieskumný oddiel, ktorý vyslal Odyseus na ostrov Aiaia. Na ostrove objavili dom čarodejnice Kirké, strážený zakliatymi levmi a vlkmi. Z domu bol počuť spev, preto na seba upozornili a Kirké ich pozvala dnu. Všetci sa nahrnuli dovnútra, jediný Eurylochos nevošiel, lebo tušil lesť. Kirké družine vykúzlila jedlo a ponúkla ho, následne každého švihla čarovným prútikom a premenila ich na prasatá. Zhrozený Eurylochos sa rýchlo vrátil na loď, opísal udalosť Odyseovi a ten hneď vyrazil do domu Kirky. Cestou ho zastavil boh Hermes, aby ho varoval a pomohol mu. Proti čarám Kirky mu daroval čarovnú bylinu a poradil mu, aby na Kirku vytasil meč a donútil ju prisahať, že jeho druhov odčaruje. Kirké mu to potom sľúbila, ale len pod podmienkou, že u nej zostane celý rok. Odyseus súhlasil a tak tam zostal aj so svojou družinou. Keď po roku nadišiel deň odchodu, požiadali Kirku o povolenie odísť. Kirké ich priateľsky prepustila a pri rozlúčke dala Odyseovi radu, aby sa zastavil pri prahu podsvetia a vyvolal tam ducha veštca Teiresia, ktorý mu poradí čomu sa má vyvarovať na budúcej ceste. Vchod do podsvetia bol ďaleko na severe v krajine Kimmeriov. Keď našli miesto odkiaľ sa do podsvetia vchádzalo, vstúpil tam Odyseus sprevádzaný Eurylochom, priniesli spolu obeť duchom mŕtvych a dali si vyvolať ducha veštca Teiresia. Ten Odysea ako im to povedala Kirké, varoval pred nástrahami budúcej cesty. Aj keď Eurylochos prežil trójsku vojnu i mnohé útrapy dlhej spiatočnej cesty, domov sa už nevrátil. Na ostrove Trinakia (Sicília), prehovoril svoju družinu, aby zabili niekoľko kráv patriacich bohu slnka Héliovi. Za túto opovážlivosť ich potom najvyšší boh Zeus zahubil bleskom v morskej búrke. Jediný kto prežil, bol Odyseus.
Odyseus (v strede) v sprievode Eurylocha a Perimeda stretol ducha Teiresia (hlava vľavo dole) v podsvetí, scéna z 11. spevu Odysey, červenofigúrový kalyx-kratér, cca 380 pred Kr.
Reginald Scot - Objav Čarodejníctva: Pravdepodobne najsúvislejší a najtvrdší útok na teórie lovcov čarodejníc prišiel od laika a outsidera, aj geograficky ako aj profesionálne: anglického drobného šlachtica Reginalda Scota, ktorého spis Discoverie of Witchcraft (1584) spochybňoval samotné základy čarodejníctva. Scot svoje argumenty o mentálnom ochorení čarodejníc, ktoré sa samy od seba k tomu priznávali staval na Weyerovej práci, ale prekonal ho svojím popieraním akejkoľvek fyzickej moci Diablovi. Preto nakoniec tvrdil, že keďže žiadna ľudská bytosť nedokáže reálne spôsobovať škodu iba pomocou prirodzených prostriedkov (v prípade ktorých sa zločin stáva travičstvom), čarodejníctvo bola číra nemožnosť (Thomas 1971, 572–573). I keď mal mať vplyv na neskorších anglických skeptikov Scotova pozícia zostala okrajovou, najmä pretože bola založená na heterodoxnej teológii, ktorá vo veľkej miere obmedzovala úlohu Satana ako metafory pre ľudskú nedokonalosť a hriešnosť (Wootton 2001).
Diskusia
:)
Dátum: 05.10.2014 | Vložil: Lenka
Re::)
Dátum: 06.10.2014 | Vložil: Prekladateľ
Z toho si nič nerob, tiež som mal zo začiatku z toho mišung. :D Ale je to vlastne o tom, že najprv popisuje v tom prvom obrázku ako urobiť správne tú seansu, a potom ďalej tam o tom perimedesovi a tom na E :D :D To je vlastne príbeh, potom ten druhý a tretí obrázok, sú také akože by the way vysvetlivky k tomu príbehu a ten posledný odstavec a obrázok je o tej nekromancii. :D Dúfam, že som pomohol. :)