1989, August 18

 
 

Iní vodní duchovia o ktorých som čítal.

 

Vodník* - Ruský vodný mužský duch, občas prirovnávaný k meničovi, ale častejšie spozorovaný ako starší muž, koža pokrytá šupinami so zelenou briadkou špinavou od blata, a zamotaný do podvodných rastlín. Môže sa vyskytovať a žiť vo vodných víroch. Vo väčších vodných plochách často žije v potopených lodiach, obsluhovaný duchmi utopených ľudí. Títo duchovia mu slúžia ako otroci. 

 

 

Taktiež chráni rybárov, ktorí si ho upokoja tým, že mu dajú prvú rybu zo svojho úlovku. V obľube má maslo a tabak.

 

Taktiež sa mu páčia rusalky*, často si ich buď vezme za manželky alebo si ich niekoľko zoberie ako konkubíny. Rusalky sú duše žien, ktoré boli zavraždené, alebo sa zabili vo vode - niekedy sú to aj deti, ktoré boli utopené vlastnými matkami. (Pozri Žena v Bielom.) Dospelé verzie spievajú, aby zlákali okoloidúcich, alebo námorníkov, potom ich vo vode utopia, aby sa stali ich duchovnými milencami. Legenda niekedy napovedá o upírskych vlastnostiach. Niektoré rusalky zmiznú, ak je ich smrť pomstená. Taktiež je ich možné rozohnať, ak ich udržíme preč od vody aspoň na tak dlho, aby sa im usušili vlasy. Detské rusalky je možné odčarovať pokrstením svätenou vodou.

 

O týchto rusalkách je počuť od Aljašských lovcov. Nikdy som žiadneho nevidel. Šošonské legendy z Wyomingu hovoria o vodných duchoch žien, ktoré lákajú lovcov a pocestných ich sexuálnou atraktivitou, taktiež ich zabíjajú pomocou vodných šípov.

 

Germánsky Nix* spojuje atribúty vodníka aj rusalky. V ľudskej podobe je Nix zväčša šarmantný muž, nebezpečný nezadaným ženám a nepokrsteným deťom. Najaktívnejší pri letnom a zimnom slnovrate. (Kresťanské verzie legendy hovoriace o vianočnej Eve.) Ako lákadlo používajú hudbu. Taktiež je predzvesťou utopenia - podobné ako u banshee - ak je počuť z vody krik, je to signalizácia toho, že sa tu v blízkej dobe niekto utopí. Tak ako vodyanoy, Nix má v obľube tabak, ale taktiež aj vodku. Je možné prinútiť ho objaviť sa, ak nakvapkáme do vody krv, alebo obetujeme nejaké čierne zviera.

 

Raz v Pinckney - Michigane som vyvolal Nixa pomocou Black Shucka, ktorého som obetoval. To bola šou... pekelný pes proti vodnému duchovi. Black Shunk vyhral, a ja som ho poslal naspäť do pekla, aby nevznikli nejaké problémy.

 

Nix sa niekedy dokonca objavuje aj ako kôň nazývaný Bäckahästen, ktorý topí svojich jazdcov v najbližších vodných plochách. Tieto historky sa prekrývajú s tými v škótskych a keltských legendách o stvoreniach kelpie* a each uisge*. Kelpie sa vynára z hmly blízko riek, a ak je ojazdený, topí svojich jazdcov. Na uisgeovi môžeme jazdiť bezpečne, ale iba do toho momentu, kým neucíti alebo neuvidí vodu. V momente ako sa tak stane, uisge jazdca dotiahne k vode, ktorá ho pohltí, zanechávajúc za sebou len jeho pečeň.

 

Donedávna som bol presvedčený, že tieto posledné detaily sú iba takým prikrášlením deja rozprávača, ale iba dovtedy, kým som jedného nestretol v Quabbinskej vodnej nádrži v Massachusetts. Dokonca zmenil svoju podobu na ľudskú, vyzeral ako mladý šarmantný muž, ktorý akoby už odjakživa mal vo vlasoch chaluhy. Môžem byť šťastný, že som sa odtiaľ dostal s pečeňou na správnom mieste.

 

Vždy som rád chodieval plávať, ale to je už len ďalšou z vecí, ktoré som pri tejto práci stratil. Vodný duchovia však aj tak nepotrebujú veľa vody. Stačí sa pozrieť na britské legendy o Jenny Greenteeth alebo Peg-o’-the-Well*. Egypstsá El Nadaha (volajúci) vábi deti do kanálov, aby ich tam utopila.

 

Od ostatných lovcov som taktiež počul zvesti o istej starej strašidelnej dostihovej dráhe v Goshen - New Yorku. Kôň a jeho jazdec, ktorí sa utopili na prelome storočí sa vracajú a jazdia naprieč jazerom, niekedy prenasledujú a strašia ľudí v okolí. Znie ako Bäckahästen, nie? Ale nikde inde som nevidel, že by sa dokázal človek premeniť na jedného z nich. 

 
 
*Vodník - Táto bytosť má mnoho regionálnych pomenovaní: wódny muž, wódnik, topielec, topiel, vodjanoj, vodjanik, vodovik... Vo svojom prostredí vystupuje vodník individuálne a voči ľuďom väčšinou nepriateľsky. Najradšej sa zdržuje v čiernych vodách. Smutné skúsenosti s ním majú najmä mlynári, rybári a plavci. Preto sa s ním naši predkovia snažili pomeriť obeťami (väčšinou zvieracími): kone, kravy, ovce, čierne capy, čierne svine, čierne kohúty, husy, kačice, ryby; niekedy sa však uspokojil aj s chlebom, maslom a vínom. Aby vodník nezbúral hrádzu, bolo nutné zakopať do nej konskú hlavu (tento zvyk sa archeologicky potvrdil u mnohých Slovanov a to aj v hradbách a hradiskách). Vodníkova podoba sa kraj od kraja líši. Ruský vodyanoy bol holohlavý starec s nafúknutým bruchom a lícami. Mal vysokú sieťovú čapicu, opasok z vodnej trávy a husie nohy. Baltská podoba vodníka bola takáto: rohatý, bezprstý a bezpätý čertík lietajúci tiež vzduchom. Českí vodníci mali zelené punčochy, nohavice z teľaciny, žltý kabát, zelené oči (pravé škuľavé) aj vlasy (stále z nich kvapkala voda). Ľudové bájky ho obliekali do červeného alebo zeleného kabáta s veľkými šosmi (z jedného kvapkala voda). Na hlave mal klobúk zdobený veľkou kyticou. V ruke držal zelený prútik, ktorým si otváral vodu. Slovinskí vodeni sa skôr podobali horárovi, mocnému parobkovi alebo dedovi. Voden mal veľké fúziská, po pás bol zelený, v dolnej časti rybí. Inokedy nosil pestré spodky, zelenú sukňu, červenú čiapku a strieborné alebo sklenené črievice. Slovenský vodník z tatranských plies bol celý obrastený machom. Ostatné vlastnosti boli viac-menej zhodné. Vedel sa premieňať na zvieratá (hlavne vodné), cez deň sa skrýval v hlbinách, v noci vychádzal na breh, odpočíval a česal si vlasy. V zime spal a prebúdzal sa až na jar, keď zlostne lámal ľad a rozbúraval vodnú hladinu. Kvapku vody vedel premeniť v rozvodnenú rieku. Vo vode jazdil na sumcovi, ale na suchu preháňal aj koňa alebo kravu. Mlynárom a rybáromm robil darebné kúsky, prevracal loďky, trhal siete, pomstieval sa za pohanu, kúpajúcich sťahoval do vody a ich duše väznil v hrnčekoch. 

 
Pokiaľ nebol ženatý s vodnou pannou, lákal k sebe dievčatá a ženil sa s nimi - známkou vodníkovej svadby bola povodeň. Ak sa dievčaťu podarilo z vodníkovej moci utiecť, ako pomstu zabil ich dieťa. Vyložene zlou obdobou vodníka bol ruský bolotjanyk, žijúci v bažinách a očeretjanyk, ktorého domovom boli močiare a trstiny. Pomáhal, iba keď bol v dobrej nálade; vtedy naháňal rybárom ryby, chránil husy, kačice, ryby aj včely (preto sa mu obetovával prvý roj). Neškodný bol obvykle v piatok, ktorý mu bol zasvätený. Jeho vodná žena sa chovala k ľuďom väčšinou láskavejšie. Ochranou proti vodníkovi boli niektoré rastliny ako palina, papraď či tolita. Chytiť ho bolo možné húžvou upletenou z deviatich druhov lyka a farebných tkanín. Zvlášť nebez- pečné bolo pre neho "klokočí" posvätené na Kvetnú nedeľu, ktoré ho mohlo zahubiť. 
 
 
 

*Rusalka - je ženská vodná bytosť v slovanskej mytológii, často sa vyskytujúca aj v ľudových rozprávkach. V mnohom pripomína nymfu, s tým rozdielom, že jej život je spätý predovšetkým s vodou. Uctievali ich východní a južní Slovania. Z Ruska je známe rozlišovanie riečnych a morských rusaliek. Názov vznikol pravdebodobne zo slova "rusá"- podľa farby vlasov alebo vo význame rieka (ruslo = riečište, vodný prúd). Rusalky sú zakliate duše žien, ktoré spáchali samovraždu, detí, ktoré sa utopili či udusili, alebo dievčatá, ktoré zomreli pred svadbou. Zjavujú sa ako krásne a štíhle devy s dlhými, rozpustenými vlasmi, ktoré keď sú mokré, môžu nimi zaplaviť celé dediny. Keď im vlasy uschnú, strácajú Rusalky svoju silu a hynú. Krásne telo zahaľujú zelené lupene, alebo dlhé biele šaty bez pása, ktorých lesk oslepuje ľudí. Vídať ich v lesoch, na poliach a nivách, ich domovom sú však vody, v ktorých majú svoje obydlia.  Zamotávajú rybárom siete, zaplavujú polia, prelamujú hrádze. Za jasných nocí vychádzajú na hladinu, sedia na mlynskom kolese, vijú vence, ktorými si zdobia hlavy, alebo skáču do vody. Ich kráľovnou je Dana. Často zvádzajú pocestných krásnym spevom a toho, kto im podľahne, stiahnu do hlbín, alebo ušteklia na smrť. Pred ich mocou chránila mäta, palina a ligurček.

 
 
 
*Nix - V germánskej mytológii sa zjavuje morský pár: zradní Nix a Nixe - Nixe zvábila človeka do vôd, aby sa utopil, zatiačo Nix sa premieňal na starého trpaslíka či zlatovlasého chlapca, na Islande a vo Švédsku aj na kentaura. Nix tiež miloval hudbu a mohol ľudí lákať svojou hrou na harfu. Keď na seba bral podobu koňa, uvádzal smrteľníkov do pokušenia tým, aby ho osedlali a potom sa s nimi vrhal do mora, aby tu našli záhubu.
 
 
 
*Kelpie - je nadprirodzený vodný kôň z keltskej mytológie. Vo svojej pôvodnej podobe je kelpie tmavá obluda napoly kôň, napoly býk s ostrými rohami.  Podľa legiend obýva a straší v riekach a jazerách Írska a Škótska. Pôvodom mená týchto legendárnych koní môže byť buď "cailpeach" alebo "colpach" zo škótskej galštiny. V mytológii sú kelpie popisované ako silné a mocné kone. Ich useň bola poväčšinou čierna, aj keď niektoré príbehy hovoria o bielych koňoch, a okoliu sa javili ako stratené kone alebo poníky - rozpoznať sa však dali vďaka neustále mokrej hrive. Ich koža vyzerala ako tulenia, teda hladká a na dotyk ľadová. Údajne sa kelpie vedeli premeniť v krásne ženy, ktoré lákali mužov do pascí. Takisto vedeli vytvárať ilúzie, ktoré ich udržiavali skryté pre oči pútnikov - nad vodu vystrkovali iba oči. Povesti o kelpie sa líšia región od regiónu. Iné verzie, ako vyššie popísaná, popisujú kelpie ako "zelené ako sklo s čiernou srsťou a chvostom otočeným k 
chrbtu do veľkého kolesa". V ľudskej forme z nich potom za všetkých okolností kvapkala voda alebo mali rákosie vo vlasoch. Vodný kôň je obvyklá forma kelpie, na ktorú lákali ľudí, obzvlášť deti, do vody, kde je utopili a zožrali. Vodné kone povzbudzovali deti k jazde na chrbte a akonáhle ich obeť padla do ich pasce, ich koža začala lepiť a kôň odniesol dieťa na dno rieky, kde ho zhltol - okrem srdca alebo pečene. Bežným príbehom v Škótsku je príbeh o deviatich deťoch nalákaných na chrbát kelpie, zatiaľ čo desiate dieťa sa držalo v pozadí. Kelpie toto dieťa prenasledovalo, ale uniklo mu. Ďalší z príbehov rozpráva, že toto desiate dieťa pohladkalo Kelpieho nos, a keď sa mu prilepila ruka, vytiahlo nôž a končatinu si odrezalo a ranu vypálilo drevom z neďalekého ohňa. Desiate dieťa sa zachránilo, ale nebolo schopné pomôcť svojim deviatich priateľom, ktoré kelpie stiahlo pod vodu.

 

 

*Each Uisge - (Tento článočk som si dovolil skopírovať z jednej stránky, keďže je asi zbytočné ho prekladať.) Ve Skotsku se objevuje vodní tvor, proti němuž je setkání s kelpiem procházkou po nedělní promenádě. Jmenuje se Each Uisge. Žije v moři, v řekách a ve slavných skotských jezerech, jež i my známe tamním slovem loch. Je kelpiemu podobný – rád vystupuje na břeh v podobě koně či poníka, nechá se osedlat a hurá do vody. Jenže tam, kde vás kelpie zlomyslně shodí a baví se pohledem na bezmocně se plácající provlhlou a vzteklou lidskou bytost, tam se each uisge na svou oběť bez váhání vrhne, roztrhá ji a sežere. Je nanejvýše pravděpodobné, že podobné oběti, připisované kelpiemu, narazily spíše na tohoto tvora. Když už se náhodou dostanete do sedla, můžete jen doufat, že do toho lepšího. Ale – jedna pomoc by tu byla, i když ne velká. Kelpie se do vody vrhne okamžitě, zatímco each uisge ji musí zahlédnout nebo ucítit. Ovšem, zatímco o téměř sebevražedném seskoku z pádícího kelpieho žádné zprávy nejsou a ta možnost tu zůstává na vašem uvážení, ze hřbetu each uisge se jen tak neodlepíte. Jeho kůže má totiž značnou přilnavost.

I ecach uisge se dokáže přeměnit na mladého muže a i jeho prozradí vodní trávy ve vlasech, takže tady by problém být neměl. Stačí si dávat pozor na podivné cizince, chodící po břehu a zdaleka se jim vyhnout. Žravost tohoto stvoření s prokazuje i jeho nespecializací – stejně dobře jako na člověku si pochutná na ovcích či kozách. Touhou po dobře opečeném skopovém si s lidmi nezadá.

 

O tom by mohl vyprávět například jeden kovář z Raasay. To se kdysi jednomu příslušníku černého řemesla ze zmiňované vesnice ztratila dcera. Přišla do nebezpečných let a její zájmy se nejspíš upřely na jednoznačný cíl. Žádný z vesnických mládenců jí patrně nebyl dost dobrý, možná nebyl dost dobrý pro jejího otce. Hledala kde se dalo, až jednoho dne nebyla k nalezení sama. Proč, to se kovář záhy dozvěděl – jeho nešťastná dcera se nechala okouzlit each uisghem. V nešťastném otci se zpěnila skotská krev. Na smutek a oplakávání bude čas později! Spolu se svým synem se místo do podkov a radlic pustili do kování velkých háků. Potom porazili ovci a na břehu jezera si ji začali péct. Do ohně přitom, kromě dřeva, položili také své kovářské výtvory. Skopové už bylo téměř hotové, když se nad jezero snesl mlžný opar. Pod jeho příkrovem se něco vynořilo z vody a vrhlo přímo na šťavnatou pečínku na ohni. Kovářští rychle vrazili do masa do ruda rozpálené háky, což obludě neudělalo dvakrát nejlépe. Moment překvapení i útok háky přinesl své ovoce – po krátkém, leč úporném boji byla obluda vyřízena. Její tělo se pak do rána rozpustilo, stejně jako se rozpustí medúza, vynesená přílivem na pláž. Skotští Gaelové přišli na Vysočinu z Irska (však se také ve starověku Kaledonii čili Skotsku říkalo Scotia Minor, zatímco Hibernii, tedy Irsku Scotia Maior). A each uisge nejspíše přicestoval s nimi. Irové totiž znají aughiskyho, vodního koně, který vychází z moře a chová se naprosto stejně jako each uisge – popásá se a pobíhá, čeká, až se ho nějaký chamtivec pokusí osedlat a přivlastnit si. Pak se dá do šíleného trysku. Do chvíle, než uvidí nebo ucítí moře. Pak se vrhne do hlubin a jezdce sežere. I on doplňuje jídelníček o dobytek. Nejméně zpráv – vzhledem k rozloze je to zcela logické – pochází z ostrova Man. Tamní vodní kůň se jmenuje Cabyll-Ushtey, jeho barva je šedá (respektive ve všech odstínech šedi) a chováním svou příbuznost s aughiskym a each uisghem nezapře.

 

*Peg o' th' Well - (Tento článočk som si dovolil skopírovať z jtej istej stránky, keďže je asi zbytočné ho prekladať.) je striktně lokální zlý duch, strašící obyvatele Waddow Hallu, stavení nedaleko lancashirského městečka Clitheroe. O jeho původu nejsou žádné zprávy, jisté je jen, že náležel k nedaleké studánce. Jako mnoho takových byla Peggy samozřejmě zodpovědná za všechny nepříjemnosti, které se ve Waddow Hallu a jeho okolí staly.  Kdysi u studánky stávala též pitvorná socha, která ducha jaksi personifikovala. Ta později přišla o hlavu (v původním významu), když přišla o hlavu (přeneseně) paní Starkieová z Waddow Hallu, očekávající příjezd kazatele, který měl vyhnat démona (nebo Peggy, jak jinak), jenž posedl jejího syna. Kazatel ovšem nedorazil, byla bouřka (Peggy) a on v tom nečase, když po kamenech přecházel místní řeku Ribble, spadl do vody. Rozčilená dáma okamžitě věděla, odkud vítr vane. Peggy. Vzala sekeru, vyrazila na louku a soše u studánky urazila již zmíněný díl. Jestli po tomto rázném zásahu přestala samotná Peggy strašit, nevím. Trofej kamenné hlavy ale k radosti britských folkloristů ve Waddow Hallu uchovali, včetně příslušné historky.

 

Odkazy: Ak by ste si radi prečítali ešte o iných vodných stvoreniach plížiacich sa vo vode, pár som pre Vás zohnal:

- Žabí ľudiazahranicoureality.blogspot.sk/2013/08/zabi-ludia-v-lovelande.html

- Vodný démon z Methuenuzahranicoureality.blogspot.sk/2013/02/vodny-demon-z-methuenu.html

 

Na témy vodných stvorení je vytvorených mnoho piesní, preto som vybral dve, ktoré sa mi zdali "vhodné", môžete si ich vypočuť :)

Otyg - Bäckahästenwww.youtube.com/watch?v=4EG7Ox8uxgw

Jethro Tull- Kelpiewww.youtube.com/watch?v=MnLuHasQqJY

 

 

Diskusia

Rusalky

Dátum: 02.11.2014 | Vložil: Pěna

U Rusalek se opakuje text od věty "Rusalky sú zakliate duše žien, ..." ;)

Re:Rusalky

Dátum: 02.11.2014 | Vložil: Prekladateľ

Vďaka, asi som do toho bol tak zadumaný, že som si to nevšimol, každopádne je to opravené, ešte raz vďaka Pěna. :)

Re:Re:Rusalky

Dátum: 03.11.2014 | Vložil: Lenka

Viac ako zadumaný si skôr bol zapozeraný do tej rusalky na obrázku určite :D

:)

Dátum: 03.11.2014 | Vložil: Lenka

Taakže pokus o napísanie komentáru č.2 - včera som na to už zabudla :D No, čo som to písala.. Samozrejme vďaka za kopu prekladania a zaujímavostí, tentokrát ma, musím sa priznať, viac bavili tvoje vsuvky ako Johnov zápisok, snáď mi to odpustí :D Zaujalo ma to strkanie konských hláv do hrádz/hradieb v súvislosti s vodníkmi, ešte som o tom nepočula a to študujem históriu. Asi dávam na hodinách málo pozor :)
Vybral si tiež pekné obrázky, hudobná vsuvka ale nie je moja šálka kávy :D Ešte raz vďaka za kopu roboty!

Re::)

Dátum: 03.11.2014 | Vložil: Prekladateľ

Vďaka za komentár, vlastne za dva :D A nie si sama, koho viac zaujali tie popisky, mňa to tiež pohltilo, preto som o tom aj toľko napísal. :) O tom s vodníkom som to osobne tiež nepočul ale narazil som na to na dvoch zdrojoch, takže na to asi niečo bude. Ešte raz vďaka :)

:)

Dátum: 04.11.2014 | Vložil: blink

Moc děkuji za tuhle užasnou stránku :) a hlavně tobě,že si stím dáváš tolik práce a překládáš :) opravdu klobouk dolu :))

Re: :)

Dátum: 04.11.2014 | Vložil: Prekladateľ

Nie je začo, dokonca ešte ja ďakujem za komentár od nového človeka! Som rád, že sa ti denník páči. :)

Pridať nový príspevok