1987, Júl 13

Z úst nemluvniatok... boli sme v Portlande – Maine, z dôvodu, že som sa dopočul o istom šamanovi z kmeňa Miqmaq, ktorý tu žil. Jeho meno je David Fowler. Povedal som mu časť z môjho príbehu, načo mi následne dovolil vyvolať Manitou*, aby som sa ho mohol opýtať na otázky, na ktoré by som rád poznal odpoveď. Išli sme preto dole, do suterénu jeho domu kde sa začal pripravovať na veštbu.

Nezabudol podotknúť, že som jediný biely muž, ktorý ho kedy uvidel, a že to robí len ako láskavosť pre lovcov, s ktorými sa pozná. Začal páliť posvätný tabak, a ešte aj nejaké iné bylinky, ktoré som ale nedokázal rozpoznať. Po miestnosti sa začalo šíriť viac dymu, ako by v skutočnosti malo, potom sa objavil Manitou a ja som išiel hneď na vec. Opýtal som sa ho, kto zabil Mary. Veci sa rýchlym spádom začali uberať k horšiemu.

Vôbec netuším, či urobil chybu Fowler, alebo či sa spolu s Manitou vplížilo do nášho sveta aj niečo iné, ale čokoľvek to bolo, zmenilo to podobu na fyzickú – bolo to reálne. Vyzeralo to ako medveď. A predtým, než som dokázal niečo urobiť, zabilo to Fowlera. Skoro som otrčil kopytá aj ja, ale zvládol som s tým bojovať.  

Neviem však, či by som ten súboj vyhral, pretože po chvíli sa to vtelilo a prebralo Fowlerovu formu, a utieklo cez okno suterénu. Musím sa z tadeto sakra rýchlo dostať preč, a ísť po chlapcov.

Boli sme takmer pri hraniciach New Hampshire, keď som Deanovi povedal, trošku o tom, čo sa dnes stalo, pretože som bol tak frustrovaný a zahanbený, že som o tom jednoducho musel s niekým hovoriť. Sammy medzitým celý čas spal.

Dean sa ma potom opýtal na jednu z tých zákerných otázok, na ktoré by ste radšej ani neodpovedali. „Tati?“ povedal, „Nebude Manitou teraz chcieť ubližovať ostatným ľuďom?“

Bolo ťažké čeliť tej otázke, nie preto, že sa ma to opýtal on, alebo, že mal vlastne pravdu, ale preto, lebo mal lepší zmysel pre to, čo je dobré a čo zlé, ako ja. Tak sme sa o hodinu nato vrátili do Fowlerovho domu, a tej noci som ho vystopoval a zabil.

Zakrádal sa za rohmi kempu skautských vĺčat na mieste zvanom Bradbury Mountain. Iba Boh vie, čo by sa mohlo stať, keby Dean neprehovoril.

Bol som tomu tak blízko, až ma to úplne vykoľajilo. Skoro som dopustil, aby toto stvorenie prevzalo kontrolu nad tým, čo si myslím, že je správne, a banda deciek kvôli tomu mohla umrieť. Lovec nikdy nezmešká lov, a nikdy to nezabalí pred koncom. Toto sa už nikdy nezopakuje. Nikdy nesklamem spomienku na Mary a nikdy nesklamem chlapcov.